CESTOVNÁ AGENTÚRA

Dovolenky · Expedície · Plavby

Kapverdy 2019/2


Plavba pre skúsenejších jachtárov!

Kapverdské ostrovy sú bývalou portugalskou kolóniou nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne 450 km od západného pobrežia Afriky. Africký ostrovný štát zahŕňa 10 väčších a 8 menších ostrovov. Jachtári sa môžu tešiť na severovýchodný pasát, v oblasti s miernou klímou, v decembri s teplotami od 22 do 25 stupňov Celzia. 

Zažijeme trek v pohorí ostrova Santiago Serra Malagueta s návštevou domorodého obyvateľstva a tropickej prírody. Zajazdíme si na piesočných dunách Boavisty na terénnom aute (približne polovicu ostrova tvorí púšť, ktorá vznikla z piesku zo Sahary), tiež si pozrieme  legendárny vrak lode Santa Maria. Na ostrove Sal patrí k najväčším zaujímavostiam kráter Pedra de Lume, ktorého  najväčšou zvláštnosťou  je,  že je čiastočne zaplavený morskou vodou a taží sa v ňom stále morská soľ. Neobídeme veľkú zátoku Santa Maria, známu ako surfovací a kite spot. Pozrieme si tiež Blue eye - Buracona, v ktorom sa budeme môcť aj vykúpať. A množstvo najkrajších pláži sveta ....

Základom je výborný jachting s dlhými  preplavbami  medzi ostrovmi, kde zdokonalíme naše jachtárske zručnosti,  možno aj  v doprovode delfínov a velrýb :)

Trasa plavby:      Sal (Palmeira) - Sal (Santa Maria) - Santiago(Taraffal) - Boavista (Santa Monica, Sal-Rei) - Sal

Termín:                   cca 30.11.-07.12.2019 

Loď:                         Beneteau Cyclades 50.1

Cena:                        650,-  Eur/osoba (pri posádke min 6 osôb)

Počet voľných miest: 8

Cena obsahuje: prenájom lode, skippera, zdravotne poistenie posádky, poistenie depozitu

Cena neobsahuje: start package, pristavne poplatky, spotrebovanú naftu, stravu, letenky, poistenie, transfer letisko-prístav, víza, vstupy do národných parkov, sprievodcovia

 

Letecká doprava: Vieden - Lisabon- Sal a späť cena v rozpätí 360,- až 550,- eur, v závislosti od dátumu objednania


V prípade Vášho záujmu nás  neváhajte KONTAKTOVAŤ →

Zápisky z plavby: 

Prvá etapa: Sal

Ani pohľad z lietadla na nocou zahalené ostrovy Capo Verde nenávráva nič o tom do akej krajiny pristávame. Z vtáčej perspektívy vidno vysvietené mestečká a kotviace námorné lode pred prístavmi. Ale už jazda taxíkom z letiska na ostrove Sal do prístavu Palmeira dáva tušiť čo nás čaká pri východe slnka. Mesačná krajina...či Mars? Všade nie že piesok, ale tmavočervená sopečná drť z ktorej len málokde rastie niečo zelené. Prístav. Vystupujeme z taxíka a ak bude niekto čakať mólo a na ňom sa hojdajúce plachetnice, tak sa strašne mýli. Preto sme sem nechodili. Mobilné dáta vypnuté, pre vysoké poplatky a tak watsup kontakt na šéfa pobočky charter spoločnosti ostáva nevyužitý. Pokrikom z brehu ho privoláva jeden z černochov na brehu. Russo podriemkavá na svojej lodi, ale čaká nás. Príde na jednom zo svojich drevených člnov, ktoré sa mu hojdajú pri betónovom móle, kde býva každé ráno rybí trh. S úsmevom sa vítame a vezie nás na našu loď, ktorá sa hojdá v zátoke na bójke.

Ráno zvyknutý na náš čas doma, vstávame napriek krátkemu spánku za východu slnka. Krásna zátoka s hojdajúcimi plachetnicami na bójach je to čo nás napĺňa energiou pri rannej káve na palube. A už je to tu...svieži morský vzduch, vôňa kávy, východ slnka, hojdanie lode, vietor v sťažni....

Doobedné procedúry na prebratie lode, nákupy, raňajky aj registráciu na polícii, zvládame s Russom v štýle „No Stress“.

Rýchle skontrolovanie predpovede počasia a hrubé naplánovanie trasy na celý týždeň a už sme na našej prvej etape do 12 Nm vzdialeneho mestečka Santa Maria. Ceny krát dva oproti zvyšku ostrova....to znamená také europske. Od vystúpenia z dinghy na mólo začína rituál ako som zvyknutý z Karibiku: niekto sa ti postará o čln, niekto ti chce ukázať mesto, niekto predať suveníry, niekto aj povoziť na lodiJ. Všetkým možným sa tu živia miestny Kapverdčania, Senegalčania, ale obchody a podniky tu majú aj európania. Niekoľko kilometrov dlhé pieskové pláže, s krásnymi vlnami a stabilným vetrom...raj pre nás všetkých čo máme radi surfing, kiting, vietor vo vlasoch a piesok na nohách. Pivko u talianskeho barmana padne dobre pred dlhou etapou na Santiago.

Budíček skoro...tak skoro až si dáme pre istotu budíka. A za tmy vyťahujeme kotvu, nastavujeme kurz a s obdivom skoro rovníkovej nočnej oblohy sa vydávame v ústrety viac ako 100 mílovej etapy na Santiago....

Druhá etapa: Santiago

Nočná obloha na Kapverdoch je úplne iná ako ju poznáme v našich zemepisných šírkach. Kto sa občas pozrie na hviezdy a aj nad nimi rozmýšľa, tak uvidí ten rozdiel. A to sa potom ozaj je na čo pozerať, keď napríklad súhvezdie Veľký voz vidíte hore nohami. Východ slnka je rýchly, bez dlhého brieždenia. Keď slnko začne zohrievať vzduch máme Sal ďaleko za kormou, iba v diaľke na ľavoboku sa črtá v opare Boavista a aj tá sa po čase stratí a sme na mori sami obklopení len vlnami. Ale nie! Prídu za nami delfíny. Na rannú rozcvičku mladí šuhaji, až nám ukážu svoje akrobatické čísla a okolo obeda stretneme veľký húf, možno viac ako 50 delfínov, ktorí sa vyhrievajú na hladine. Rado chodí dopredu na provu a pozerá na obzor, ako kedysi námorníci, ktorí s pokrikom „zem na obzore“ ohlasovali dlho očakávanú pevninu. A tak sa stane že keď si ide dať siestičku a zdriemnuť, ostrov Santiago sa nám objaví v podvečerných lúčoch. A západ slnka zvýrazní sopku Fogo v červených farbách. Nočná kotva pred mestečkom Tarrafal je už rutina. Ráno.Rybári vracajúci sa z mora na farebných člnoch sú klasickým koloritom ostrovov. Vyťahujú lode na breh a okolo nich sa už trúsia domorodci, ktorí nakupujú ich čerstvé úlovky. My mierime do hôr Serra Malagueta. Hneď za mestom ešte pozrieme väznicu, koncentračný tábor, v ktorom  tu až do roku 1974 väznili politických väzňov a odporcov režimu. Stavba, ktorú si trestanci museli postaviť sami vlastnými rukami je dnes múzeom, silno na nás zapôsobí. Necháme sa autom vyviesť skoro až na hrebeň hôr a odtiaľ  trekujeme klesajúcim chodníkom a s krásnymi výhľadmi spoznávame vnútrozemie ostrova. Akoby návrat o sto rokov vyzerajú obydlia miestných domorodcov a aj ich život. Usmiatí na nás mávajú, bosí behajú okolo nás. Vo dvoroch híkajú somáre, kvičia prasce, kohúty behajú po stromoch a niekde bučia aj kravy. Na strmých úbočiach v ťažkých podmienkach vysadená kukurica, rastúca v tôni banánovníkov. Pri jednom obydlí z bambusov a plechu zo sudov, nás zastaví černoch a pozve nás na pivo. Z tohto obydlia sa vykľuje miestny bar. 8,5% pivo v horúčave robí svoje a bavíme sa veselo s domorodcami. Hráme stolný futbal s mladými chalanmi a deti si chodia dokola k nám pre lízatka, ktoré im tu Rado kupuje. Minie ich neuveriteľných 35! No odkiaľ sa tie deti berú, či to zvrtli aj dva- tri krát? Zostupujeme údolím v suchom riečisku, kde v období dažďov tečie voda. Na konci doliny v bare počkáme na nášho taxikára a mierime  naspäť do Tarrafalu. Vystupujeme v centre mesta, kde sa koná veľký trh. Je tam snáď celé mesto, na zemi a v rôznych stánkoch sa predáva úplne všetko. Oblečenie, bižutéria, veci do domácnosti, no úplne všetko. Celodenné túlanie sa ostrovom postupne premení na podvečerný oddychový mód. Kúpeme sa v mori a vyhrievame na slnku. Pivkom splachujeme únavu a na wifi vybavujeme korešpondenciu s domovom, kontrolujeme predpoveď počasia a pomaly sa nám v hlave črtá ďalší plán našej expedície. Pri zapadajúcom slnku sa nám zas objaví čarovné Fogo, akoby nám chcelo dodať energiu do poveternostne tvrdej etapy na Boavistu. Už nečakáme na budíček a v ústrety noci vyťahujeme plachty, aby nás hviezdy viedli za našim cieľom....spenené hrebene vln začínajú zmáčať našu provu aj prednú plachtu....

Tretia etapa: Boavista

Spať zapretý nohami o bok lode v kajute počas plavby na plachty a vo vlnách chce určitú rutinu. Treba si zvyknúť na nie vždy pravidelné poskakovanie lode vo vlnách, rozlíšiť ktorý zvuk je ten dobrý a ten ktorý ťa preberie zo spánku a v takomto polospánku nabrať energiu do tvojej služby na palube. A chce to vieru v tvojich parťákov na palube, že makajú spoľahlivo a zodpovedne. A vtedy sa uvoľníš a dokážeš „spať“. Východný vietor nám nehrá príliš do karát, iba pomaly sa odkláňame od pobrežia Santiaga, chvíľu máme na kurze ostrov Maio, ale vietor nám pri našej trpezlivosti začne priať a stáča sa viac zo severu. To nás postupne natáča správnym kurzom na Boavistu. Služby na palube sa striedajú až prichádza východ slnka. S fotením tohto vždy krásneho momentu, v náklone a razením si to cez spenené vlny, sa trhá oťažové lano genuy. Oprava nezaberie veľa času, ale už sme všetci hore. Počas dňa sa pri kormidle striedame a každý dospáva svoj deficit spánku z predošlého dňa a noci. 97 mílová etapa končí na Boaviste pred plážami Santa Monica. Úplne opustené pláže vytvorené nafúkaním saharského piesku, z diaľky oslepujú svojou belobou na modrom podklade mora. Dávame si obednú prestávku s kúpaním v mori a vybehnutím na robinzonovskú pláž. Belostné pláže s údivom obdivujeme počas plavby okolo pobrežia do Sal-Rei. Na druhý deň meníme loď za terénne auto, mapu ostrova a ideme skúmať čo príroda nadelila Boaviste. Vrak lode Santa Maria a naše učenie sa jazdy v pieskových dunách je na začiatok dňa akurát. Tlačiť terénne auto z piesku, keď hlásia u nás doma na Orave kalamitu je tiež úsmevné. Mierime do stredu ostrova, kde sa nachádza zóna piesku, taká malá Sahara. Plocha 10 krát 5 km s pieskovými dunami sú malou zdrobneninou púšte ktorú tu príroda  vytvorila. A my pokračujeme ďalej, tie duny na plážach nás ťahajú,  predierame sa zaprášeným a mesačným vnútrozemím ostrova kde je len jedna dedina ako z filmu Vtedy na zapáde.... Pivo dobre padne, aj pokec s domorodcami v štýle No Stress J. Cesty k pobrežiu nevedú, len vyjazdené kolaje od aut a štvorkoliek. Stáť na vysokej dune nad príbojom oceána a naľavo aj napravo dlhé kilometre takejto pláže, kde  nikoho niet, to je niečo pre nás. Kúpeme sa vo vysokých vlnách a šantíme.... A ešte jedna jazda na tereňáku po pieskových dunách a mierime do Sal-Rei. Večera na námestí, nákup proviantu na loď a bežná rutina kontroly počasia. Príchod silného vetra spojeného s vysokými vlnami, ktorý predpovede hlásia nás máta celú plavbu. Zdá sa že predpoveď víde. Ako ďalej v našej expedícii? Rozhodnutie padne ráno, treba si užiť večer a dobre sa vyspať.....

Posledná etapa:

Ak bola doteraz naša plavba z časti utrmácaná, tak s predpoveďou na piatok by záver plavby mohol byť aj ugrckaný...Vietor 40 uzlov a na otvorenom mori 4-5 metrové vlny. Núti nás to urýchliť našu poslednú etapu na Sal. Silné raňajky a dvíhame kotvu v plytkej zátoke Sal-Rei na Boaviste. Vietor mierne z východu nám hrá do kariet, plavba ubieha rýchlo, kormidlujem skoro nonstop, aby som prejazd cez dvíhajúce sa vlny optimalizoval. Bavíme sa tradičnou hrou: Keď prekročíme 7 uzlovú rýchlosť, nalieva sa runda J. Po 10 hodinách v silnejúcom vetre priväzujeme loď na bójke a vítame sa s Russom. Pečené ryba a morské špeciality s vínom z Foga dávame na večeru. Piatok ráno: dohodneme si auto s vodičom a po sendvičových raňajkách s rumom, vyrážame do mesačnej krajiny Salu. Sopečný kráter Salinas de Pedra de Lume, je prírodným úkazom, kde sa do pôvodného kráteru sopky trhlinami dostáva morská voda. Na dne krátera sa voda odparuje a ostáva morská soľ, ktorá sa tu prevažne ručným spôsobom už dlhé storočia ťaží. Slaná morská voda je tiež využívaná na rehabilitačné účely, má podobné vlastnosti ako voda v Mŕtvom mori. Baia da Parda...zátoka s plytkou vodou, kde sa príboj láme ďaleko od brehu a do plytkej vody sa chodia vyhrievať žraloky. Ísť do vody po kolená, kde nám pomedzi nohy plávu žraloky, je napínavý zážitok. Pozerať sa na chlapíka, ktorý sa odvážil do vody až po pás a krúži okolo neho žraločia plutva je tiež adrenalín... Autom sa presúvame do Santa Maria, letoviska kde sme už kotvili na začiatku našej expedície. Na náveternej strane ostrova, využívajú silný vietor a vlny kitesurferi, windsurfisti a surferi. Množstvo farebných padákov lieta vzduchom, až sa čudujem že sa nezauzlia, je ich tam snáď aj sto. Na plážach Santa Marie sú vysoké vlny, dobre že sme tu neostali kotviť na noc. Na obed dáme pizzu a pivko a hurááá da vĺn sa kúpať. Ideme dlhou plážou a pozeráme umenie kiterov a surferov. Na móle stretávame českého usadlíka, ktorý sa tu na dôchodok presťahoval, ale keďže pri debate s ním je tu všetko „katastróf“, nejak nám tu nepasuje do koloritu „no stress“

Ideme radšej k baru na pieskovej pláži, kde nás čaká náš vodič a teplo hasíme pivkom. V Palmeire dávame v „našom“ bare na večeru mečúňa na grile. Sobota je už ozaj oddychová, nákup suvenírov, ktorých máme už aj tak až-až, a ideme ešte pozrieť Buraconu – morské oko, prírodný úkaz, v trhlinách skalnatého pobrežia. Večerná hostina, ktorú pre nás objednal Russo a za tmy nastupujeme do auta na nočný spiatočný let do civilizovanej Europy. V lietadle s Milanom sumarizujeme čo sme už počas dvoch expedícii na súostroví  Kapverdy videli a zhodnotili sme že sa ešte určite musíme vrátiť...